Psy, mačky, králiky, škrečky,… či akékoľvek iné domáce zvieratá, sú pre mnohých ľudí viac než len spoločníci. Často sa stávajú plnohodnotnými členmi rodiny. Ich prítomnosť môže prinášať radosť, pocity blízkosti či spríjemňovať všedné dni. V dnešnej dobe sa čoraz viac kladie dôraz na dôležitosť duševného zdravia. Objavuje sa tak otázka či môže mať kontakt so zvieraťom pozitívny vplyv na psychickú pohodu. Niektoré výskumy však naznačujú, že silnejšia citová väzba k domácim zvieratám môže byť spojená aj so zhoršeným duševným zdravím ich majiteľov (Peacock et al., 2012). Na druhej strane sa však ukazuje, že pre ľudí s dlhodobými psychickými ťažkosťami môže byť starostlivosť o domáce zvieratá prínosná, pretože podporuje sociálny kontakt a pomáha odpútať pozornosť od problémov (Zimolag a Krupa, 2009). Keďže výsledky výskumov týkajúcich sa vplyvu domácich zvierat na duševné zdravie ich majiteľov nie sú jednoznačné, rozhodli sme sa zrealizovať krátku anketu. Našim cieľom bolo zistiť, ako respondenti vnímajú vplyv domácich zvierat na duševné zdravie. Zároveň mali účastníci možnosť uviesť negatíva, ktoré im napadnú v súvislosti s ich domácim zvieraťom.
Výsledky
Ankety sa zúčastnilo 61 respondentov (54 žien a 7 mužov), pričom všetci uviedli, že v minulosti mali alebo stále majú domáce zviera. Našou prvou otázkou bolo či si respondenti myslia, že prítomnosť zvieraťa zlepšuje ich náladu? Až 62,3% účastníkov zvolilo možnosť vždy, 32,8% zvolilo možnosť väčšinou a 4,9% zvolilo možnosť niekedy.
Väčšina respondentov (95,1% kombinovaných odpovedí „vždy“ a „väčšinou“) pociťuje pozitívny vplyv prítomnosti zvieraťa na svoju náladu. Malá skupina ľudí (4,9%) uvidela, že účinok nastáva „niekedy“. Tu možno poukázať na niekoľko možných faktorov, ktoré ovplyvňujú menšinu:
- Typ zvieraťa: niektorí ľudia môžu byť citlivejší na určité druhy zvierat, alebo môžu mať negatívne skúsenosti z minulosti (napríklad uhryznutie psom),
- Osobnostné faktory: na ľudí so strachom zo zvierat, alebo tých, ktorí majú menej skúseností so zvieratami nemusí mať ich prítomnosť pozitívny vplyv,
- Konkrétna situácia: účinok tiež môže závisieť od konkrétnej nálady, prostredia, či času stráveného so zvieraťom.
Celkovo však výsledok jasne poukazuje na to, že prítomnosť zvieraťa má prevažne pozitívny vplyv na náladu účastníkov.
V otázke číslo 2 sme sa zúčastnených pýtali: „Cítite sa po kontakte so zvieraťom pokojnejšie?“
Väčšina respondentov (60,7%) uviedla, že sa po kontakte so zvieraťom sa vždy cítia pokojnejšie, zatiaľ čo (34,4%) odpovedalo „väčšinou“. Len malé percento respondentov (4,9%) uviedlo možnosť „niekedy“ a nikto neoznačil negatívne odpovede. Výsledky môžu naznačovať, že kontakt so zvieratami je vo veľkej miere spájaný s pocitom pokoja.
V ankete sme dali respondentom možnosť vyjadriť Akým spôsobom Vám domáce zvieratko pomáha zlepšovať náladu a cítiť sa lepšie? Prosím opíšte konkrétne situácie alebo činnosti (napr. starostlivosť, prechádzky, fyzický kontakt a pod.) Získali sme tak širokú škálu odpovedí, ktoré sme následne roztriedili do najčastejšie sa vyskytujúcich kategórií:
- Fyzický kontakt,
- Psychohygiena vo forme prechádzok,
- Prítomnosť živej bytosti,
- Starostlivosť,
- Spoločný spánok.
Najčastejšie uvádzaným spôsobom bol fyzický kontakt vo forme objatia, pohladenia či jednoduchého dotýkania sa zvieraťa, ktorý uviedlo až 34 respondentov. Výsledky štúdie naznačujú, že už 10 minút so psom pomohlo študentom výrazne zlepšiť náladu a znížiť stres pred záverečnou skúškou (Machová et al., 2020).
Na druhom mieste sa umiestnili prechádzky s 29 odpoveďami. Pohyb vonku v kombinácii so spoločnosťou zvieraťa zrejme predstavuje pre mnohých ľudí účinnú formu oddychu či načerpania energie. Štúdia z roku 2023 tiež poukazuje na to, že domáce zvieratá majú vplyv na fyzickú aktivitu svojich majiteľov (Martins, et al., 2023).
Nasledovala prítomnosť živej bytosti (18 odpovedí). Len samotný fakt, že zviera je nablízku, ak keď neprebieha nijaká aktívna interakcia môže ľuďom pomôcť navodiť pocit, že nie sú sami. V štúdii z roku 2025 bolo zistené, že majitelia domácich zvierat prežívali menej osamelosti ako ľudia bez zvieraťa. Tento efekt bol obzvlášť výrazný u ľudí, ktorí žijú sami (Jiaynig & Wong, 2025).
Starostlivosť o zviera (kŕmenie, kúpanie každodenné rituály) uviedlo 9 respondentov. Zavedenie každodenných rutín pre domáceho miláčika môže byť benefitom i pre majiteľov. Napríklad v roku 2023 výskum ukázal, že majitelia domácich miláčikov udržiavajú konzistentnejší denný režim a venujú sa pravidelnejšej fyzickej aktivite ako ľudia bez domáceho zvieraťa (Martins et al., 2023).
Najmenej zastúpenou, no zaujímavou kategóriou bol spoločný spánok (3 odpovede), ktorý môže prispievať k pocitu bezpečia či pohodlia. Navyše fyzický dotyk počas spánku zvyšuje u dospelých hladinu oxytocínu a znižuje hladinu kortizolu (Petersson et al., 2017).
Zaujímalo nás aj či „Ovplyvňuje Vašu náladu to, že je Váš domáci miláčik doma sám?“
Najviac respondentov zvolilo možnosť Niekedy (30 odpovedí). Nasledovali odpovede Väčšinou (11 odpovedí) a Skôr nie (11 odpovedí). V menšom počte sa vyskytli odpovede Vždy (5 odpovedí) a Vôbec nie (4 odpovede).
Výsledky môžu naznačovať, že väčšina majiteľov domácich miláčikov pociťuje určitú mieru emocionálneho nepohodlia, ak je ich zviera doma samé. Dominovala však odpoveď niekedy, čo naznačuje, že tento pocit nie je trvalý, ale môže závisieť od viacerých okolností (napríklad dĺžka neprítomnosti, zdravotný stav zvieraťa,…) Zaujímavým poznatkom v tejto oblasti je tzv. fenomén separačnej úzkosti majiteľov. Štúdia realizovaná na 313 austrálskych majiteľoch domácich miláčikov preukázala, že čím silnejšia je väzba majiteľa na zviera, tým väčšiu separačnú úzkosť pri odlúčení zažíva. Pričom ľudia s menšou sociálnou oporou priateľov a rodiny bývajú touto úzkosťou zasiahnutí viac (Dowsett et al., 2020).
Súčasťou života so zvieratami je aj ich strata, preto sme sa rozhodli do ankety zaradiť aj otázku „Do akej miery sa obávate straty svojho domáceho miláčika?“
Výsledky prieskumu odhaľujú výraznú emočnú záťaž spojenú s predstavou straty domáceho miláčika. Až 72,1% respondentov uviedlo, že sa straty svojho zvieraťa veľmi alebo skôr obáva. Tento výsledok môže poukazovať na hlbokú citovú väzbu medzi majiteľmi a ich zvieratami. Takéto rozloženie odpovedí môže hovoriť aj o tom, aké miesto domáce zviera v živote svojho majitelia zaujíma. Nie je to len spoločník v domácnosti, je to bytosť, na ktorú sú ľudia citovo naviazaní, ktorej prítomnosť považujú za súčasť svojho každodenného života. A práve preto môže byť predstava domáceho miláčika pre mnohých ťažko zvládnuteľná. Necelých 10% uviedlo, že obava zo straty u nich nie je výrazná. Táto skupina môže zahŕňať ľudí s odlišným pohľadom na vzťah človeka zvieraťa. Napríklad tých, ktorí vnímajú prirodzený životný cyklus zvierat ako niečo, s čím sa vopred zmierili. Môže ísť tiež o ľudí, ktorí majú predchádzajúcu skúsenosť so stratou zvieraťa, a tak si v priebehu času vytvorili určitý nadhľad alebo emocionálnu odolnosť voči tejto téme. Jediný respondent zvolil možnosť úplnej absencie obáv. Tento výsledok je v kontexte celej ankety výnimočný a môže odrážať veľmi individuálny prístup ku vzťahu so zvieraťom. Nemusí ísť nutne o znak ľahostajnosti, ale skôr o iný pôsob vnímania a prežívania tohto vzťahu.
V poslednej časti ankety mali respondenti možnosť uviesť prípadné negatíva, ktoré vnímajú vo vzťahu so svojím domácim zvieraťom. Šlo o otvorenú otázku, a tak sme v jednotlivých odpovediach opäť identifikovali viaceré spoločné kategórie:
- Obava zo straty,
- Obmedzenia v programe,
- Potreba častejšie upratovať,
- Zabezpečenie opatery/stráženia,
- Zvýšené finančné náklady.
Výsledky otvorenej otázky odhalili, že majitelia domácich zvierat si sú vedomí, aj rôznych obmedzení, ktoré ich vzťah so zvieraťom prináša. Najčastejšie spomínaným negatívom bola obava zo straty. Uviedlo ju až 22 respondentov. Tento výsledok je zaujímavý, pretože úzko súvisí s predchádzajúcou otázkou, kde až 72,1% opýtaných vyjadrilo obavu zo straty domáceho miláčika.
Na druhom mieste sa umiestnili obmedzenia vo vlastnom programe so 14 odpoveďami. Domáce zviera si totiž vyžaduje pravidelnú starostlivosť, čo nevyhnutne ovplyvňuje každodenný život majiteľov (cestovanie, pracovné cesty,…).
Potreba častejšieho upratovania bola treťou najčastejšou odpoveďou (6 respondentov). Srsť, nečistoty či stopy po zvierati v domácnosti predstavujú pre časť majiteľov praktickú záťaž. Aj napriek tomu, že ju akceptujú, vnímajú ju ako negatívum spojené so spolužitím so zvieraťom.
Rovnaký počet odpovedí (5) získalo zabezpečenie opatery a zvýšené finančné náklady. Riešenie opatery o zviera počas dovolenky, pracovných ciest alebo iných situácií, mže byť častokrát nepríjemnou výzvou, ktorú je nie vždy možné ľahko vyriešiť. Čo sa týka zvýšených finančných nákladov, tie sa spájali najmä s veterinárnou starostlivosťou, krmivom a neočakávanými výdavkami spojenými s úrazom či ochorením zvieraťa.
Záver
Výsledky ankety priniesli jednoznačný obraz. Zdá sa, že domáce zvieratá zohrávajú v živote svojho majiteľa oveľa hlbšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá. Vo všetkých otázkach sa opakoval jeden spoločný vzorec: väčšina respondentov vníma vzťah so svojím zvieraťom ako intenzívny, každodenne prítomný a je pre ich pohodu dôležitý.
V prvých dvoch otázkach takmer všetci opýtaní uviedli, že prítomnosť zvieraťa zlepšuje ich náladu, a že sa po kontakte s ním cítia pokojnejšie. Keď respondenti popisovali konkrétne spôsoby, akými im zviera pomáha na prvom mieste sa objavil fyzický kontakt, nasledovaný prechádzkami a samotnou prítomnosťou živej bytosti. Tieto tri kategórie pokryli väčšinu odpovedí a odrážajú rôzne dimenzie toho istého javu, a to potrebu spojenia, istoty a kontaktu, ktorú zviera dokáže naplniť. Zaujímavým zistením bolo, že zvieratá zohrávajú dôležitú úlohu aj v súvislosti s pocitom osamelosti. Táto téma síce nebola priamou súčasťou ankety, no výsledky na ňu nepriamo poukazujú cez kategóriu „prítomnosť živej bytosti“. Zdá sa, že ľudia nepotrebujú len prechádzky či aktívnu hru, ale stačí im predovšetkým vedieť, že v miestnosti nie sú sami.
Skutočnosť, že obava zo straty miláčika sa objavila nielen ako odpoveď na priamu otázku, ale aj spontánne ako najčastejšie spomínané negatívum, je veľmi výpovedná. Vzťah so zvieraťom so sebou prináša bolestivú skutočnosť, ktorú si každý majiteľ uvedomuje, no málokedy sa o nej nahlas hovorí. Pre mnohých majiteľov je to však živá a prítomná emócia, ktorá sa objavuje napríklad pri návšteve veterinára, v dňoch, keď zviera pôsobí unavene, alebo keď si majiteľ všimne, ako zviera starne. Niektorí ľudia sa s touto myšlienkou vyrovnávajú racionálne a s nadhľadom, iní ju potláčajú.
Medzi ďalšími negatívami, ktoré respondenti uvádzali dominovali aj obmedzenia v programe a zvýšená záťaž v podobe financií, upratovania či organizácie opatery pre zviera. Tieto odpovede nie sú prekvapivé, pretože väčšina hlbších vzťahov si vyžaduje určitú dávku prispôsobenia či obmedzení. Dôležité je, že napriek týmto negatívam respondenti naďalej hodnotia vzťah so zvieraťom ako obohacujúci a dôležitý pre svoju pohodu.
Celkovo výsledky ankety poukazujú na niečo, čo výsledky výskumov potvrdzujú čoraz intenzívnejšie, a to je, že vzťah medzi človekom a zvieraťom nie je jednostranný a povrchný. Zvieratá sa stávajú súčasťou každodenných rituálov, zdrojom pokoja, motiváciou k pohybu a tiež „podporou“ v ťažkých chvíľach.
Výsledky tiež môžu nepriamo odhaľovať niečo dôležité aj o samotných ľuďoch. Zdá sa, že ľudia naďalej preferujú potrebu spojenia, blízkosti a nepodmienečného prijatia. Zviera tieto potreby napĺňa. Nepotrebuje vysvetlenia, nepozná predsudky a nezáleží mu na tom, aký deň jeho majiteľ práve prežíva. Je len prítomný. A práve táto obyčajná, tichá prítomnosť je možno tým najväčším darom, ktorý nám domáce zvieratá dávajú.
Monika Slučíková, Ambulancia klinickej psychológie NEONYX
neonyx.eu
Všetky práva vyhradené NEONYX, s.r.o.