Po máji, mesiaci lásky, v ktorom sa hovorí častejšie o partnerských vzťahoch, prichádzame s témou vnímania seba a vzťahu k sebe. Je to určitý proces, ktorý sa vyvíja celoživotne, ovplyvňovaný množstvom faktorov, od výchovy cez rovesníkov ku vlastnej skúsenosti. Môžeme sa vnímať na kontinuu sebanenávisti až sebalásky. Od čoho to závisí?
Optický klam sebavedomia Jeden z výrobných pracovníkov mi povedal, že aj po rokoch je so svojou prácou spokojný. Zautomatizovaná práca mu umožňuje mať voľnú hlavu. Potom pre mňa prekvapivo dodal, že by si vedel predstaviť, že by bol spokojný aj ako zametač lístia v parku. Len by mal mať rovnaký plat, aby splácal hypotéku a neživoril. Zarazilo ma, že zrelý dospelý muž by bol spokojný s tak trochu podradnejšou prácou na očiach verejnosti. Pochopil som ho po slovách, že by bol na čerstvom vzduchu, v kľude by čistil chodníky či trávnik a s úsmevom by pozeral na okoloidúcich, ako sa ponáhľajú do práce. Ten človek vedel oceniť vnútorný pokoj. Nepotreboval ukazovať či skôr si dokazovať tak sebe ako i ostatným svoj status.
Sebavedomie budúcej matky V posledných dňoch sme mali na diagnostiku jednu mladú ženu, ktorá sa po nepríjemných zážitkoch z tehotenstva rozhodla uprednostniť pri pôrode dieťaťa cisársky rez. Oproti tomu, aká bola predtým, keď bola ešte slobodná a bez detí, sa zjavne zmenila. Povedal som, že „už nehrá iba za seba, ale aj za dieťa“. Jej nová rola prináša nielen novú zodpovednosť, ale aj pohľad na svet a na seba. Už možno nie je dôležitý mejkap a oblečenie, ale viac zastávanie roly matky a partnerky. Prirodzene sa časom opäť čiastočne vráti aj k starostlivosti o svoj zovňajšok, ale je to podľa mňa pekný príklad prelínania hodnoty seba ako tej vonkajšej a zároveň aj tej vnútornej, o rozdelení hodnoty medzi seba a iných.
Narcistický otec a sebavedomie dcéry Do ambulancie zavítal raz jeden klient. Bol to typ, ktorý riešil všetkých okolo, len nie seba. Bol sebecky zameraný na seba ako na stred vesmíru, v ktorom ostatní (vrátane jeho rodiny) boli iba komparzom v jeho svete. Doprial si nepomerne viac, ako dával svojim blízkym, či išlo o veci, oblečenie, dovolenky, čokoľvek. Potom prenechal „svoje sedenia“ dcére. Do ambulancie vošlo dievča so sebavedomím v suteréne v spojení s hnevom, ktorý si však nedovolila prejaviť voči otcovi. Ťažkosti vo vzťahoch boli prenesené z rodiny do školy, no najmä do jej vnútornej ne-sebadôvery. Fyzicky sa prejavovali v jej výzore, oblečení, držaní tela, v mimike tváre.
Rozvodové dopady na dospievajúce dievča Nie je tak dávno, čo ku mne prišla slečna s diagnózou OCD (obsedatno-kompulzívna porucha). Nebola ešte plnoletá, a tak bola pod výrazným vplyvom rozhodnutí svojich rodičov. V jej veku bolo pre ňu dôležité zapadnúť do kolektívu, byť obľúbenou, byť peknou. Avšak po rozvode rodičov pred niekoľkými mesiacmi sa jej ideály o rodine, do ktorej patrí, začali rozpadávať. Neustále hádky rodičov o tom, kto má pravdu sa doplnili o návštevy kolíznej opatrovateľky o tom, kde dieťa „bude“. Dostavilo sa zhoršenie známok v škole, výkyvy nálad spojené s hnevom na okolie a strata záujmov. Postupne sa dostávala do väčšej a väčšej tenzie, napätia. Ani neustále myšlienky, ktoré sa snažila zahnať, nebolo pre ňu možné mať pod kontrolu, veď boli v jej hlave. Tak sa rozvinula OCD s prehnaným aj dvojhodinovým sprchovaním či opakovaným umývaním rúk, ktoré spôsobilo až poškodenie pokožky. Akoby sa snažila symbolicky zo seba niečo zmyť.
Dokazovanie otcovi Jeden mladík mal raz silnú túžbu dokázať otcovi (vlastne aj mame), že je dosť dobrý. Zjavne sebavedomie staval na tom, že rodičom kúpi za prvých desať tisíc, ktoré zarobí v rozbiehajúcom sa podnikaní, dovolenku v Karibiku. Po rozhovoroch so mnou o tom povedal otcovi. Reakcia otca ho prekvapila. Otec nestál o dvojtýždňovú dovolenku, ale prijal by predĺžený víkend v zlomkovej cene do 500 Eur. Nebolo potrebné to vyčísliť v sumách. A poradil mu, aby ušetrené reinvestoval do podnikania. Dal synovi bezpečie prijatia. Je pre otca dôležitým už len tým, že je jeho syn.
To, ako sa hodnotíme, často vešiame na váhy očakávaní, ako nás hodnotia iní ľudia. Niekedy dávame vlastnú hodnotu dokonca do rúk jedného človeka, často partnerky či partnera. Neraz som sa už lúčil s klientkou so slovami, aby nedávali vlastnú „cenovku“ seba samej do rúk niekoho iného. Že majú svoju hodnotu sami o sebe bez ohľadu na to, ako ich oceňuje niekto iný.
Ako pestovať zdravé sebavedomie? Predstavme si strom. Korene ponorené do minulosti výchovy v rodine, z ktorej pochádzame. Kmeň ako symbol osobnosti, ktorá spája minulosť a budúcnosť, neustále sa vyvíja. A koruna stromu s vetvami a vetvičkami vzťahov, práce a snov. Ak nevieme vymeniť korene minulosti s podložím stromu, ešte sále máme možnosť pracovať na prítomnosti. A aj keby bol strom nahnutý, môže mať pevný kmeň a majestátnu korunu. Môže poskytnúť pokojný tieň iným v šumení lístia.
Na záver pre aspoň čiastočnú sebareflexiu pár slov o sebavedomí psychológa. Vychádzame z predpokladu, že aj psychológ ako vzdelaný odborník s určitou skúsenosťou je stále iba človek. Potom nás asi neprekvapí, že sa môže cítiť neisto, keď niekto zrazu ukončí sedenia alebo ak niekto opakovane mešká na sedenia iba preto, lebo sú pre neho zadarmo (keď sú sedenia platené zdravotnou poisťovňou alebo v balíčku výhod zamestnávateľa). V rámci psychoterapeutických výcvikov sa učíme vysporiadať s tým, že klienti majú svoj podiel zodpovednosti. A že my ako psychológovia sme skôr sprievodcovia životom a nie tí, ktorí za svojich klientov rozhodujú. Nám pomohlo uvedomiť si, že je dôležité rešpektovať klienta a nepreberať na seba jeho zodpovednosť. Ale aj tak je to niekedy náročné, stále sa učíme vysporiadať aj s vlastným sebavedomím.
