Predstavme si, že je naša myseľ ako televízia, ktorá neustále prepína kanály. Každá myšlienka je ako nový program, ktorý sa objaví na obrazovke len na pár sekúnd, než ho vystrieda ďalší. Chcete sa sústrediť na jednu vec, avšak vaša myseľ si robí, čo chce. Tento príklad môžeme prirovnať ku každodennej realite človeka žijúceho s ADHD/ADD – hyperkinetickou poruchou s poruchou aktivity/poruchou pozornosti, ktorá môže ovplyvňovať pozornosť, impulzivitu, no častokrát i emocionálnu reguláciu. Nie je to len „lenivosť“ či „nevychovanosť“. Ide o komplexný súbor symptómov, ktorý ovplyvňuje nie len deti, ale aj dospelých.
Hyperkinetické poruchy, najčastejšie známe ako ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) sa líšia od ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity).
| ADHD | ADD |
| Narušená pozornosť | Narušenie pozornosti z hľadiska jej kolísania, dĺžky trvania |
| Hyperaktivita | Narušenie rozdelenia pozornosti pod tlakom |
| Impulzivita | Vyskytuje sa aj denné snenie |
Výskyt a príčiny
Odhaduje sa, že spomínanými poruchami trpí asi 3-10% školákov, pričom častejšie bývajú postihnutí chlapci než dievčatá. Príčinou je zvyčajne kombinácia mnohých rôznych faktorov, akými je napríklad kombinácia genetiky, vplyvy rôznych toxínov či problémov počas tehotenstva. Dôležitú úlohu zohrávajú tiež vplyvy prostredia.
Pri problémoch ADHD sa nezriedka môže okolie k hyperaktivite dieťaťa stavať kriticky a trestajúco, čo môže nakoniec dospieť do porúch správania. Buď chybným zaradením (namiesto ADHD), alebo pri dlhodobejšom neriešení rezignáciou dieťaťa v zmysle „nech sa akokoľvek snažím, je to jedno.. keď som zlé, tak som zlé“.
ADHD a osobnosť
Na pozornosť vplývajú aj osobnostné faktory, akými sú napríklad miera úzkosti, svedomitosti, spôsobu zvládania záťažových situácií. V rámci našej praxe opakovane nachádzame prípady, keď práve osobnostné faktory, prípadne situačné tlaky zásadnejšie vplývajú na kvalitu pozornosti, a tak i na celkový výkon klientov. A to nie len pri žiakoch a študentoch, ale aj u dospelých.
ADHD v dospelosti
Približne u 1/3 detí môžu symptómy pretrvávať až do dospelosti a aj naďalej ovplyvňovať každodenný život. Nepozornosť sa môže prejavovať problémami s organizáciou práce, častým zabúdaním termínov a neustálym odkladaním úloh. Mnohí dospelí s ADHD majú tendenciu začínať viaceré projekty naraz, no len málokedy ich dokončia, čo môže viesť k frustrácii a pocitu neúspechu. Ťažkosti v medziľudských vzťahoch bývajú časté, keďže ADHD môže spôsobovať nedorozumenia, pocity nepochopenia a občasné výbuchy hnevu. Rizikové správanie ako napríklad zvýšená náchylnosť k závislosti, finančné problémy či neuvážené rozhodnutia, môžu život ešte viac komplikovať.
Väčšinou sa v dospelosti ADHD/ADD kompenzuje, teda sa s ním ľudia naučia žiť a zvládať ho v práci inak ako v detstve. Napriek tomu sa stretávame aj s diagnostikou ADHD/ADD v tomto veku a vždy sa pýtame, kvôli čomu je pre klienta dôležité. Vo výstupoch už asi neočakávame úľavy okolia, ako to býva pri stanovení diagnózy v školskom období. Ťažko si vieme predstaviť, že by šéf bral ohľad na takúto diagnózu. Skôr vnímame účel vyšetrenia a možnej pomoci so zameraním na prijatie takýchto diagnóz a učenie sa, ako s nimi žiť.
V ambulancii klinickej psychológie NOENYX je možné diagnostikovať ADHD od 6. rokov dieťaťa, teda zhruba od nástupu do základnej školy. Vyžaduje si to súhlas oboch rodičov. Dospelí klienti by si mohli zvážiť očakávania od tohto vyšetrenia, aby bolo pre nich využiteľné. K vyšetreniu ADHD pristupujeme komplexnejšie, nie len so zameraním sa na intelekt a pozornosť, ale aj so zohľadnením vplyvu osobnosti na výkon.
Mgr. Monika Slučíková