Nový rok symbolizuje prelom rokov, nové obdobie, čas akoby umožňujúci ísť odznova. Dáva nám príležitosť nazerania na čas, na jeho relativitu. Otázne ale je, ako sa môžeme pozerať na čas? Má vôbec nejakú cenu? Alebo si len tak plynie a máme ho stále dosť. Úspešní ľudia vedia, že práve čas je tou najdrahšou komoditou. A nie je to tak iba preto, aby plynul pri nabiehaní úrokov. V konečnom zúčtovaní si uvedomujeme, aký je čas nenahraditeľný. Nahliadnime do gréckej mytológie. Kronos a Kairos sú dva odlišné pohľady na čas. Kronos sa pokladá za logický, merateľný a presne vymedzený čas. Píšeme si ho diára, keď si dohadujeme termín či schôdzku. Oproti tomu Kairos ako čas zahŕňa všetko, čo sa môže stať a má stať. Súvisí skôr s intuíciou ako s logikou. Stretnutie s niekým je dané časom, keď sa zobudím a niečo zjem. Potom nastane ten správny čas. Ktorý prístup k času je správny? S ktorým sa vieme ľahšie stotožniť? To už asi záleží od kultúry a osobnosti, od výchovy rodičmi a nášho osobného príbehu. Južanské kultúry, ako sú napríklad obyvatelia Talianska či Španielska, obľubujú čas až nastane ten správny čas bez náhlenia. U nás je predsa len väčšinou v popredí ten čas presný, a to i napriek tomu, že ho často nedodržiavajú všetci tak dôsledne. V rámci osobností svedomití ľudia dodržiavajú a vyžadujú aj napĺňanie presného času viac ako tí menej svedomití. Veľmi to záleží od toho, ako nás učili narábať s časom naši rodičia. Nakoniec sa v našich životných príbehoch učíme, či sa oplatí byť presnými, alebo to nie je oceňované. Ani Kronos a ani Kairos nie sú lepšími či horšími. Ich význam je v hľadaní rovnováhy medzi nimi, či skôr s využitím oboch prístupov. Niekedy je presnosť výsadou kráľov a inokedy treba nechať čas dozrieť a netlačiť na pílu.
Kronos (Chronos) bol v gréckej mytológii otcom boha Dia. Zhltol každé zo svojich detí, aby ho nezvrhli, ako on kedysi zvrhol svojho otca. Jeho sestra, za ktorú sa oženil, ukryla jedno dieťa, z ktorého vyrástol Zeus. Keď Zeus dospel, dal otcovi vypiť odvar a ten vyvrátil súrodencov Dia a usídlil sa s nimi na vrchu Olymp. Kairos (Caeros) je v mytológii ako najmladší syn boha Dia bohom priaznivého okamžiku.
Keď končí rok a začína nový, uvedomujeme si neúprosnosť času. Podobne sa tak deje, keď máme narodeniny, ako aj keď z nášho života odíde niekto blízky. Svätý grál bol predlohou mnohých príbehov, filmov. Nie je len relikviou čaše alebo pohára, z ktorého údajne pil Kristus pri Poslednej večeri, ale aj možnosťou žiť život večný. Večný život znie lákavo, avšak v dôsledkoch to až tak lákavé nie je. Osamieť medzi meniacimi sa ľuďmi v zajatí chorôb či opakujúcich sa strát by bolo cenou za večný život medzi smrteľníkmi. Radšej by sme sa mohli zamerať na čas, ktorý máme vo svojich životoch tak, aby sme ho napĺňali zmysluplne. Prierez časom Múdre je pozrieť sa do uplynulého roka a zhodnotiť, čo nám dal a vzal, v čom sme sa mohli niečo naučiť. Dôležité je plánovať do budúcnosti to, čo považujeme za dôležité. Nevyhnutné je vedieť ostať v prítomnosti a žiť v prítomnosti súčasného okamihu (mindfulness). Umením je vedieť v týchto troch časoch vedome prepínať a nežiť fixovaný iba na jeden či dva z nich. A viete odhadnúť, ktorý z nich je najnáročnejší v dosahovaní u našich klientov? Minulosť, prítomnosť či budúcnosť? Skúste si aspoň tipnúť, kým si prečítate odpoveď. Keďže sa väčšina našich klientov trápi nad minulosťou, alebo katastrofizujú svoju budúcnosť, je odpoveď jasná. Práve schopnosť byť v prítomnosti je tou najväčšou výzvou. S pokorou prijímať slnko i dážď, ľudí i seba samotných. Novoročné predsavzatia na rok 2024 sa môžu líšiť od tých minuloročných, môžu byť výrazne odlišné, prípadne rovnaké a nenaplnené. Pre niekoho môžu byť nulové, teda žiadne. Mnohé končili minulý rok v koši mesiaca január. Január je u nás v ambulancii plný horúcich telefonátov o túžbe ľudí po zmene. Chcú pracovať na sebe, sú naštartovaní k riešeniu svojich problémov. Nemalá časť v tom aj skutočne vytrvá. No určitá časť to rýchlo vzdá a toto sa často opakuje rok čo rok. Preto hovoríme o novoročných predsavzatiach ako o symbolike, ktorá môže ľudí popohnať vpred, ale ak chýba vnútorná motivácia, ťažko im to vytrvá. To je už vec priorít a hodnôt, potrieb. Niekedy si ich len potrebujeme pripomenúť, ujasniť, vykročiť k nim.
