Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Keď strach ovláda náš život

Strach poznáme všetci. U niektorých je výrazný a častý, u iných akoby ani nebol. Jeho význam však nie je nulový. Strach má evolučný základ, chráni nás v prípade ohrozenia. No nie je strach ako strach. Ak obavy pretrvávajú, sú intenzívne alebo až neprimerané, dokonca zasahujú človeku do každodenného života, môže sa jednať o fóbiu. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb poznáme niekoľko druhov fóbií. V tomto článku sa bližšie zameriame na sociálnu fóbiu.

Sociálna fóbia

Ako viem, že trpím sociálnou fóbiou?

Jednou z najčastejších fóbií je sociálna fóbia, úzkosť. Je to stav charakterizovaný intenzívnym strachom zo spoločenských situácií, v ktorých môže byť jednotlivec „hodnotený“ druhými ľuďmi. Prichádzajú myšlienky, že bude zosmiešnený, ponížený alebo kritizovaný, resp. čo si o ňom môžu iní pomyslieť. Tento strach častokrát môže viesť až k tomu, že sa človek začne vyhýbať situáciám z bežného života, akými sú napríklad verejné vystúpenia, rozhovory s ľuďmi či dokonca bežné aktivity ako jedenie na verejnosti či cestovanie hromadnou dopravou. Práve vyhýbanie je typickým prejavom strachu a spätne strach posilňuje. Pre človeka so sociálnou fóbiou sú typické aj fyzické prejavy ako potenie, tras či búšenie srdca. Tieto príznaky odporúčame konzultovať s odborníkom, ako je psychiater či klinický psychológ. Hlavne ak sa vracajú a vedú k už spomínanému vyhýbaniu sa toho, čoho sa bojíme.

Príklad: Mladá nadaná žiačka trpí sociálnou fóbiou. Týka sa to najmä prezentovania pred tabuľou, skúšania. Keď vie, že ju niečo také čaká, snaží sa čo najlepšie na daný predmet pripraviť, venuje tomu niekoľko dní. Pri samotnom prezentovaní sa napätie zvyšuje, cíti nevoľnosť v žalúdku, tras rúk, červená sa. Hlavou jej idú myšlienky typu: „Čo ak sa mi budú smiať?“ „Čo ak sa pomýlim?“ „Som hlúpa, keď to pokazím!“  Hoci jej výkon dopadne dobre, cíti sa, akoby prežila katastrofu. A deje sa to znova a znova. Veľmi ju to vyčerpáva. Prestávajú ju baviť iné aktivity, izoluje sa, nevládze. Musí sa pripravovať do školy, a preto jej nezostáva čas na nič iné. A začína sa bludný kruh, ktorý sa cyklí v strachoch a vyčerpávajúcich bojoch s ním, vyhýbaní sa.

Čo s tým ?

Sociálna fóbia síce môže byť paralyzujúca, ale nie neporaziteľná. Vďaka psychoterapii, podpore okolia a sabapoznaniu je možné naučiť sa zvládať strach a vrátiť sa k plnohodnotnému životu. Medzi jednu z najúčinnejších metód na zvládanie sociálnej fóbie patrí kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Skúsme si stručne popísať dve z techník, ktoré je možné využiť v KBT. Prvou je bludný kruh a druhou expozícia.

V bludnom kruhu si stanovíme situáciu (napríklad vyhýbanie sa škole) a skúsime s klientom popísať jeho myšlienky, emócie, telesné prežívanie a nakoniec i jeho správanie. V myšlienkach bývajú napríklad typicky myšlienky typu: „To nedám.. všetci sa na mňa budú pozerať.. určite mi príde zle od žalúdka a povraciam sa“. Ľahko sa spájajú s emóciami ako sú hnev a úzkosť, ale i strach. Fyzicky môže klient pociťovať nielen búšenie srdca, ale aj tlak v žalúdku či chvenie rúk. V správaní sa rozhodne buď do školy neísť a vyhnúť sa tak stresovej situácii, čo mu prinesie krátkodobo úľavu, no dlhodobo pocity viny, oslabenie sebavedomia a tlak rodičov či učiteľov. Ak sa rozhodne do školy ísť, je to síce krátkodobo emočne náročnejšie, no v dlhodobejšom pohľade pred sebou netlačí patovú situáciu a z dlhodobého hľadiska môže zistiť, že sa všetci na neho nepozerajú, že v škole v skutočnosti neskolabuje a že sa už doma neuzatvára, ako predtým. Práve porovnanie krátkodobých a dlhodobých dopadov je pre klienta kľúčové. Vymaní sa tak zo silného vplyvu strachu a dokáže postupne viac a viac bojovať nielen s odsúvaním školy, ale aj s inými životnými strachmi.

Expozícia spočíva v tom, že sa pacient postupne vystavuje situáciám, ktoré vyvolávajú strach, pričom sa učí zvládať svoj strach a úzkosť. Napríklad – ak má človek strach z verejného vystúpenia, začne malými krokmi – najskôr si pripraví prezentáciu doma, potom ju prednesie pred blízkymi a nakoniec sa odváži predniesť ju pred väčším publikom. Tento proces môže pomôcť mozgu pochopiť, že situácia, ktorá predtým vyvolávala paniku, nie je taká nebezpečná, ako sa zdalo.

Na záver poznámka. Bez strachu by sme išli po hlave aj do situácií, ktoré by nás mohli reálne ohrozovať. Preto nás strach chráni, ak má reálne kontúry. V prípade strachu ísť do školy je nutné zisťovať aj spúšťač, kde sa to začalo a udržiavacie faktory, teda prečo aj po niekoľkých pokusoch do školy nechodí. Dôležitá je v tom aj psychologická diagnostika osobnosti, môže napomôcť v cielenom smerovaní terapie s využitím poznania východiskového stavu (napríklad stupňa úzkosti, strachu, spôsoboch reakcií).

Strach je dobrým sluhom, ale zlým pánom.