Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Kríza výpadku technológií

V piatok 19. júla 2024 zažila nielen Európa, ale aj časť ostatného sveta vrátane Ameriky, Indie či Austrálie, ktorý mal okrem technologickej roviny aj psychologický rozmer.

Z technického hľadiska bola príčinou výpadku chybná aktualizácia spoločnosti, o ktorej sme ako bežní ľudia možno ani nepočuli, spoločnosti Crowdstrike. Zaujímavý je preklad jej názvu, keď slovo „crowd“ môžeme preložiť ako „dav, tlačenica, zástup, skupina“ a slovo „strike“ ako „štrajk, bitie, poštípanie či úder“. Spolu by to mohlo značiť štrajk davu a tu už prechádzame k rovine sociálnej psychológie a psychológie osôb, ktorých sa výpadok dotkol. Softvér sa pritom týkal menej ako 1% zariadení využívajúcich Microsoft, čo je asi 8,5 milióna zariadení.

Rozsiahly technologický výpadok zasiahol nielen letiská, telekomunikáciu, televízie a prevádzku nemocníc a lekární, ale aj bánk a ľudsky tak bežne využívané platby cez online priestor. Ľudia sa vysporiadavali napríklad s rušením letov, ale aj operácií v nemocnici. Niektorí to zvládali so strojeným nadhľadom, iní podráždene až nahnevane. Časť z nás si uvedomovala každodennú závislosť na technológiách a až bezmocný pocit ohrozenia, keď nie sú k dispozícii. Ako sa vysporiadať s negatívnymi emóciami hnevu, strachu, smútku či napätia?

  1. Prevencia

Asi nie je zmysluplné vrátiť sa do obdobia bez technológií a vyradiť zo života elektrické spotrebiče, online systémy. Na druhej strane je fajn mať možnosť exitovať nejaký čas aj bez nich. Napadlo mi, že som sa mal predsa len naučiť kosiť trávu kosou. I keď nevyhnutne prichádza doba autonómnych áut, čo je výborný posun, predsa len je dobré vedieť šoférovať auto vlastnými schopnosťami. Kým máme ešte možnosť používať hotovosť, je zrazu zásadné mať nejakú operatívnu čiastku po ruke. Prevencia potom môže viesť k zvýšenej miere samostatnosti, nezávislosti a hlavne pocitu bezpečia a aspoň čiastočnej kontroly v kríze.

  • Rozlišovanie

Anonymní alkoholici majú zaujímavú „modlitbu“, v rámci ktorej je pasáž:

Bože daj mi vyrovnanosť, aby som prijal, čo nemôžem zmeniť,

odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem

a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.

V krízovej situácii sa môžeme prirodzene zaplaviť strachom alebo hnevom, čo následne má tendenciu prejsť do vyčerpania a smútku. A však nie je v našich silách situáciu zmeniť a riešiť, prečo by som mal napríklad vybíjať svoj hnev na zamestnancoch letiska či nemocnice, ktorí sú tiež iba účastníkmi takejto vyhrotenej situácie bez možnosti priameho riešenia.

  • Hľadanie riešení

Môj otec ma naučil, že ak je nejaký problém, netreba hľadať, ako sa to nedá, ale nech hľadám, ako sa to dá. Posun dovolenky či operácie je nepríjemný, ale pri dovolenke nie sú dopady o živote a smrti. Hľadanie riešení môže napríklad meniť spôsob dopravy, no môže mať aj podobu využitia času čakania na letisku tak, aby sme ostávali pokojní a nedostávali sa do útočnej verzie samých seba.

  • Prehodnotenie dôležitého

Krízy v osobnej rovine umožňujú ľuďom prehodnotiť to, čo je dôležité. Aké hodnoty sú základnými a skutočne nevyhnutnými. Mení sa prístup k sebe i iným ľuďom. Pomôžme si jednoduchým príkladom, ktorý poznáme vo svojich životoch všetci a vie nás niekedy zastihnúť pripravených a niekedy menej. Predstavte si búrku a jej následkom výpadok elektrického prúdu. Ocitnete sa v tme a v prvej chvíli sa aktivizujú základné inštinkty hľadania bezpečia seba či detí, iných ľudí. Hľadáte zápalky, sviečku, aby ste zmenili tmu na prijateľnejšie šero. Pozeráme z okna, ako sú na tom susedia, či je výpadok iba u nás, alebo v širšom priestore. Snažím sa volať do elektrární, uvažujeme, čo s potravinami v chladničke, ako to vydržia. A keď už vyčerpáme základné stratégie riešenia, ocitáme sa pred otázkou, čo s večerom bez telky a internetu. Či pôjdeme skôr spať, porozprávať alebo mať proste iba čas na seba. Niekedy tak kratším výpadkom viac získame ako stratíme, objavujeme staré známe možnosti žitia.

  • Ozdravenie

Ozdravenie sa tak nemusí týkať iba našich zvykov a očakávaní, ale aj tých spoločenských. Po hypotekárnej kríze z roku 2008 vnímam aj spoločensky krízy ako nevyhnutné mechanizmy narovnávania pokrútených procesov, očakávaní a zvykov. Vtedy ma prekvapila myšlienka ozdravenia akéhosi imaginárneho trhu po prasknutí hypotekárnej bubliny. Veď priniesla ohrozenia straty hodnoty nehnuteľností, peňazí, pre niektorých i zamestnania. V konečnom dôsledku ozdravila ekonomiku. Každú krízu môžeme odseparovane vnímať ako náhlu pohromu bez kontextu. Ale z každej krízy si môžeme vziať i ponaučenie, ako ju využiť. Kto nepozná históriu, ľahko opakuje chyby, ako keby boli nové.

Ako zvládať krízu?

  • nehľadajte len, kto je vinný, ale skôr možnosti riešenia
  • s pokojnejšou hlavou máte v sebe menej hnevu a strachu, menej ho aj vyvolávate v iných a naviac môžete mať výhodu pred ostatnými
  • každá kríza má svoj začiatok a koniec, ak nie je fatálna, raz skončí
  • môžeme sa pokúsiť krízu skrátiť alebo zmierniť v dopadoch, ak sa snažíme
  • ak ani snaha neprináša efekt, je možné stav prijať a prípadne riešiť až keď to bude možné
  • skúste sa z krízy poučiť, nezabezpečovať sa však prehnane (napríklad hromadenie zásob jedla v nadmernej miere nám nepomáha)
  • môžete prehodnotiť, čo je potrebné a nevyhnutné
  • je možné využiť čas, ktorý sme pôvodne nechcene získali
  • využiť krízu ako výzvu a nebrať ju iba ako obmedzenie
  • krízy sú súčasťou života.