Od júna 2025 do septembra 2025 mali respondenti možnosť zapojiť sa do ankety zameranej na partnerské vzťahy. Tentokrát sme sa však zamerali na nevyslovené „dohody“ vo vzťahu, to znamená na situácie, kedy môže jeden z partnerov potichu očakávať, že ak on alebo ona urobí určitý krok či gesto, druhý partner na to zareaguje očakávaným spôsobom. Akoby hrali partneri „nevedomé hry“, v ktorých sa očakávania a správanie navzájom podmieňujú. Tento zaujímavý nevedomý fenomén tak môže výrazne ovplyvňovať dynamiku v partnerských vzťahoch. Do ankety sa zapojilo 44 dospelých respondentov od 18 rokov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ktorí odpovedali na 5 otvorených otázok, pričom jednotlivé otázky neboli povinné, to znamená, že respondenti nemuseli odpovedať na všetky otázky.
Zber dát prebiehal anonymne prostredníctvom internetového dotazníka. I napriek menšej vzorke výsledky poskytujú cenný vhľad do toho, ako ľudia vnímajú nevypovedané dohody vo vzťahoch. Na druhej strane sme si vedomí, že uvedomiť si nevedomé môže ostať voči poznaniu rezistentné. Preto mohlo ostať nevedomé naďalej neuvedomené a nevypovedané „pod plášťom tajomstva“.
Otázka č. 1: Aké predstavy o „správnom vzťahu“ som si vytvoril/vytvorila ešte pred začatím aktuálneho vzťahu a stále ich potichu očakávam?
Najčastejšie sa opakovali očakávania spojené s trávením spoločného času. Účastníci ankety si želali, aby im partner venoval všetok svoj voľný čas. Okrem toho by uvítali, ak by boli spoločné chvíle strávené plnohodnotne, ako sú napríklad spoločné výlety. Ďalšou významnou oblasťou bolo očakávanie, že partner bude otvorene komunikovať, a to nie len o svojich očakávaniach či potrebách, ale najmä viaceré ženy zdôrazňovali, že ich predstavou bolo, aby muž otvorene komunikoval o svojich pocitoch či vnútornom prežívaní. Opakovane bola akcentovaná vzájomná dôvera, ktorú partneri vo svojom vzťahu očakávajú. V jednorázovom výskyte odpovedí sme objavili aj nevedomé očakávania zamerané na „celoživotnú lásku“, „že bude rovnaký ako ja“ dosť empatický a bez narcistických čŕt, alebo „na vytvorenie rodiny a spoločnú výchovu detí“ najlepšie do troch rokov. Neveľmi pripúšťalo vývoj vzťahu aj očakávanie, „že vzťah bude taký ako na začiatku“ a obaja budeme mať rovnaké názory a záujmy. Zaujímavá bola kategória exkluzivity vo vzťahu s presvedčením, že „partner bude mať oči len pre mňa“, že si ma bude stále všímať, že budem vždy na prvom mieste. Okrem toho, že si ma partner bude vážiť ako človeka a „že ma príjme takú, aká som“ a „bude o mňa bojovať“, rozvíjali aj romantické predstavy o tom, ako bude partner prejavovať lásku aj pred cudzími ľuďmi.
Zdá sa, že respondenti si už pred začiatkom vzťahu môžu vytvárať určité predstavy, ktoré potichu očakávajú aj vo svojom súčasnom vzťahu. Tieto predstavy môžu byť často založené na obrazoch „správneho vzťahu“, ktoré si preberáme z rodiny, okolia alebo kultúry. Ak sa však tieto očakávania nenaplnia, môžu viesť k frustrácii.
Stretávajú sa tu dva protipóly očakávaní. A to byť rovnakí a nemeniť sa a na druhej strane akceptácia odlišností v názoroch a postojoch, v trávení voľného času. Aj v terapii niekedy podporujeme osobné záujmy a následné zdieľanie v duchu „šťastná mamina – šťastná rodina“, čo sa však netýka iba žien, ale aj mužov. Zmeny vo vzťahu sú prirodzené a predpoklad, že vzťah bude taký ako na začiatku nie je práve šťastný. Určite stojí za to využiť, čo vo vzťahu kedysi fungovalo, najmä vzájomnú pozornosť, rešpekt a zdieľanie sa aj na emočnej úrovni. Na druhej strane k nám do ambulancie neprichádzajú páry, ktoré sa chcú pochváliť, ako sa im darí. Ale práve partneri, ktorí sa boria problémami vo vzťahu a ich návrat do vzťahovej minulosti by neznamenal iba pripomenutie si romantických a vášnivých začiatkov, ale aj vzájomných nepochopení a ublížení si, ktoré by sa pri návrate na začiatok vzťahu iba opakovali. Preto akcentujeme posun vzťahu ďalej s využitím toho funkčného a učením sa tomu, čo by ich vzťah rozvíjalo.
Otázka č. 2: Čo očakávam od partnera/partnerky a neviem o tom otvorene hovoriť?
Ukázalo sa, že najčastejšou odpoveďou bolo tvrdenie, že respondenti dokážu so svojim partnerom hovoriť otvorene o všetkom. Na druhej strane sa objavila aj potreba väčšej emocionálnej podpory zo strany partnera v cieľoch či snoch. Ťažšie sa otvorene hovorí aj o potrebe podpory a pochopenia v niektorých životných situáciách, o povzbudení a pomoci od partnera. Respondenti vyjadrili aj túžbu po uznaní, záujme o partnera a po väčšom množstve spoločne stráveného času, vo vyhranenej miere až niekedy o tom, aby bol partner viac doma. Tu sa už objavila aj nepomenovaná potreba nielen spoločných pravidelných aktivít s iniciatívou a plánovaním zo strany partnera, ale aj mať viac času pre seba. Potom je jednoduchšie budovanie rodinného života, nie vždy otvorená téma financií, ale aj spôsobu výchovy detí. Špecificky, no opakovane sa vyskytlo aj želanie, aby partner prestal hrať hazardné hry. Celkovo vie závislosť veľmi účinne vzťahy rozbíjať a otráviť. Akoby citlivejšie a menej spoločensky prijateľne sa tak deje pri závislých ženách. V kategórii, ktorú by sme mohli pomenovať „intimita“ bola túžba po pohladeniach, objatiach, aby romantika trvala dlhšie, či predstava „že ma bude milovať s vášňou a hravosťou“.
Výsledky môžu poukazovať na to, že respondenti síce preferujú otvorenú komunikáciu o svojich očakávaniach, ale časť z nich zároveň naznačuje existenciu tichých očakávaní, ktoré nevedia, alebo nechcú vysloviť. Keď ako psychológovia počujeme slová „nikdy“ a nikto“, „vždy“, „všetci“ a „všetko“, spozornieme. Nie sú reálne. Proste všetky ženy nie sú hysterky a všetci chlapi nie sú patologickí hráči. Skôr sa nám prejavuje v takejto odpovedi naivný predpoklad túžby o dokonalosť vo vzťahu. Druhou možnosťou je predpoklad, že sa nevedomé neuvedomilo a ostalo nevedomým. Potreba intimity v jej „soft“ prejavoch (ako sú objatia a dotyky bez nevyhnutne sexuálneho pokračovania) býva opakovanou potrebou primárne žien. Podobne ako emočná podpora môže posilňovať pocit bezpečia aj napĺňaná intimita bez tlaku a s obojstranným prijímaním. Zdá sa, že aj ďalšie témy nevypovedaných očakávaní, ako sú financie, spôsob výchovy detí a iné vytvárajú spolu množinu s rôznou mierou záujmu a uznania, podpory a bezpečia partnerov.
Otázka č.3: Doplňte vetu: Ak ja robím… (doplňte), očakávam, že partner/partnerka… (doplňte).
Doplnenie danej vety malo viesť k popísaniu konkrétnych nevypovedaných dohôd vo vzťahu. Odpovede boli veľmi rôznorodé, a tak bolo ťažšie nájsť jednoznačný prienik. Napriek tomu sa niektoré odpovede opakovali, alebo ich môžeme zaradiť do určitých kategórií:
- Posilnenie vzťahu: v zmysle ak sa o teba postarám, budeš ma milovať.
Napríklad: „Ak sa budem venovať nášmu vzťahu, partnerovi, bude pri mne s láskou.“
- Potreba ocenenia: v súlade s pozitívnym podmieňovaním podporuje žiadúce správanie a slúži ako odmena. V opačnom prípade snaha vyhasína a postupne tak môže vyhasínať aj vzťah. Nechceme byť prehliadanou samozrejmosťou.
Napríklad: „Ak niečo dobré upečiem, očakávam, že ma pochváli“.
- Spravodlivé rozdelenie úloh: táto nevypovedaná dohoda bola najčastejšia a súvisela s očakávaním, že ak jeden z partnerov zabezpečuje chod domácnosti od druhého partnera očakáva buď pochvalu za svoju snahu, alebo praktickú pomoc napríklad s prácami okolo domu. Energia, ktorú jedna strana dáva, investuje do vzťahu, by mala byť získavaná aj spätne zo strany partnera. Inak povedané obaja partneri by sa mali relatívne rovnomerne podieľať na fungovaní a rozvíjaní vzťahu uznaním snahy partnera a reálnou podporou a pomocou.
Napríklad: „Ak ja venujem väčšinu dňa starostlivosti o deti a domácnosť, očakávam, že manžel po príchode z práce urobí tiež niečo v domácnosti a prevezme čas s deťmi“. V prehnanom až nahnevanom vyjadrení môže znieť: „Ak ja robím milión vecí v domácnosti, očakávam, že mi dáš za to aspoň pusu.“
- Výmenný obchod: očakáva pre snahu najskôr krok partnera, čo môže nezriedka viesť k patovej situácii.
Napríklad: „Ak sa vzdá alkoholu, budem aktívna po intímnej stránke.“
- Rovnováha snáh, kompromisov: obojstranné snahy o ústretovosť, kompromisy.
Napríklad: „Ak robím kompromisy ja vo vzťahu, tak očakávam to isté od partnera.“
- Priestor pre seba: vychádza z predpokladu, že mám po náročnom dni právo na oddych, ale aj ak ti ja dovolím, tak mi to oplatíš a dovolíš aj ty mne.
Napríklad: „Po náročnom týždni mi dovolíš ísť von s kamošmi a očakávam, že s tým budeš OK.“ Vo vyhrotenom manipulatívnom vyjadrení môže viesť až ku vyhrážkam typu: „Choď kam chceš a s kým chceš. Ty musíš vedieť, čo máš a čo nemáš robiť. Následky si potom budeš znášať ty!“
- Vzájomná dôvera a vernosť: v rámci dôvery bol v popredí predpoklad úprimnosti a vernosti.
Napríklad: „Ak som ti verná, očakávam to isté aj z tvojej strany.“
- Komunikácia s pochopením:
Napríklad: „Ak podľa teba nerozumiem tomu, čo povieš, prosím ťa, skús mi to vysvetliť inak.“
- Dohodnuté platí: v zmysle, že nerušíme dohodnuté veci na poslednú chvíľu, čo môže byť občas fajn, ale dlhodobo neprináša pohodu a ani vzájomný rešpekt.
Napríklad: „Ak sa spolu na niečom dohodneme, tak to platí.“
- Napĺňanie snov: podpora snov nielen spolu, ale aj s priateľmi, individuálne.
Napríklad: „Ak je všetko v poriadku z mojej strany v rodine, očakávam, že mi partner dovolí napĺňať moje sny, napríklad cestovateľské aj mimo rodiny.“
Otázka č. 4: Ako si „testujem“ partnera/partnerku, keď chcem zistiť, či (ma má rád/rada) resp. zabojuje o náš vzťah?
Asi tretina respondentovuviedla, že partnera žiadnym spôsobom netestujú. Tento postoj síce môže naznačovať, že dôverujú prirodzenému vývoju vzťahu a nepovažujú za potrebné preverovať reakcie druhého skrytými skúškami. Môže však naznačovať aj nevedomosť takýchto vlastných tendencií. Nakoniec sa môžu na týchto netestovaniach podieľať aj pocity viny, ak by si testovanie partnera v určitých situáciách vôbec pripustili. Dvaja respondentiuviedli, že namiesto testovania volia radšej otvorený rozhovor. V rámci testovania partnera či partnerky sme identifikovali nasledovné kategórie testovania:
- Uisťovanie:závislé (dependentné) uisťovanie sa či overovanie vzťahuod otázky „Hneváš sa na mňa?“ až po otázky typu „Ľúbiš ma?“
- Priorita osôb: by mohla mať kľudne aj názov ja alebo tvoja matka?! Najmä muži sa opakovane dostávajú do fázy testovania partnerkou práve pri svojich matkách, kde partnerka pozoruje reakcie partnera „Či si ma zastane“.
- Potreba činov: dôraz na činy, konanie a nie len na slová „Dívam sa na jeho skutky.“
- Spoločné aktivity: ako priestor na prienik individuálnych aktivít jednotlivých partnerov, ale aj ako dôkaz udržateľnosti vzťahu.
- Reakcie podpory: všímanie si miery a spoľahlivosti opory, napríklad „Či je ochotný odnikiaľ odísť, ak sa ako partnerka necítim komfortne.“
- Testovanie hádkou: pričom hádku môže partner či partnerka cielene vyvolať a „Sledujem reakciu v náročnejších situáciách ako sú aj hádky, a potom sledujem jeho správanie.“
- Stiahnutie sa: odmlčanie sa v komunikácie, čakanie na reakciu partnera akoby bol na rade, ak mu stojím za to až po zvládanie partnerských vzťahov na diaľku pri štúdiu či práci v zahraničí. Príklad je dosť výrazne testovací: „Stíchnem a nechám všetku iniciatívu na ňom.“
- Dotyky: či funguje biochémia tiel, dotykov. Primárne nehovoríme o sexuálnom kontakte, ale o držaní za ruku, o pohladeniach a dotykoch bez nutnosti sexuálneho kontaktu.
- Financie: schopnosť partnera mať príjem a podeliť sa vo vzťahu o časť z neho. Na pohľad b sa mohlo zdať, že ide o očakávanie žien voči mužom, ale pravda je čím ďalej taká, že je to aj očakávanie mužov, že ženy nebudú iba pasívne prežívať vo vzťahu, ale budú mať vlastný vklad. V opačnom extréme je to muž, ktorý sa nechá pozvať na pohárik od ženy a priam si to vypýta.
- Nezištná pomoc: v ktorej partner neprepočítava každé euro, koľko vynaložil námahy, napríklad „všímam si, či ma podporí v mojich snoch, či mi vie nezištne pomôcť“, Opakom by mohol byť partner, ktorý časom ukáže partnerke zoznam výdavkov od kávy s ňou až po návštevu kina (to som ako psychológ reálne počul).
Otázka č. 5: Čo robím vo vzťahu zo zvyku alebo povinnosti, no vyvoláva to vo mne napätie či nesúhlas?
Aj pri poslednej otázke sme identifikovali niekoľko spoločných odpovedí. Najčastejšie respondenti už klasicky uvádzali, že nerobia zo zvyku nič. Z konkrétnych odpovedí sa najčastejšie opakovala odpoveďpreberania zodpovednosti za partnera. Výber odpovedí uvádzame ďalej:
- Prispôsobenie sa partnerovým potrebám a potláčanie vlastných potrieb vrátane jeho výberu spoločnosti, akceptovania výchovy detí podľa očakávaní partnera a v extrémnom prípade schvaľovanie priateľov a čo môže robiť. Zaraďujeme tu aj návštevy partnerovej rodiny a účasť na rodinných oslavách, pokiaľ sa v nich partner či partnerka prekonáva pre dobré vzťahy či potreby druhej strany. Respondent uviedol príklad mechanického napĺňania očakávaní partnerky „hovorím každú chvíľu „ľúbim ťa“, len aby bola partnerka spokojná“. Respondentka uviedla výpoveď „dvíham mu telefón, aj keď chcem byť sama“, iná frustrovane „žijem s jeho mamou“. Medzi najkrajnejšie formy prispôsobenia sa s toxickým dopadom na partnerský vzťah radím „dotyky z povinnosti“ bez vnútornej potreby (to už nie sú iba rituálne ranné objatia, ale aj jednostranná požiadavka na sex, kde sa väčšinou ženy iba podvolia tlaku partnera bez vlastnej potreby a „pre pokoj vzťahu“, čím si však nabúravajú svoj intímny život, ktorý potom nemá kontúry radosti, ale iba povinnosti, ktorú chcú mať čo najskôr za sebou.
- Prijímanie partnera vrátane jeho chrápania, zvykov. (Jedna pani mi dokonca v terapii uviedla, že sa jej ťažko zaspávalo, keď hospitalizovaný manžel doma vedľa nej nechrápal, chýbalo jej to jeho chrápanie. Mám pocit, že to bolo u nej iba dočasné, ale bolo to partnersky milé.)
- Nevyžiadaná pomoc preberaním zodpovednosti za partnera až prehnaná starostlivosť o partnera postupom času môžu viesť k nerovnováhe a niekedy až ku frustrácii z nepochopenia a ku zbieraniu hnevu.
- Porovnávanie sa vkladaním do vzťahu viac ako partner, pre vnútorný pocit sebahodnotenia, ale aj ako argument pri prípadnom konflikte.
- Vyhýbanie sa emočnému ublíženiu, konfliktom.
- Nevyjadrenie vlastného názoru či postoja nahlas, „aby bol kľud“ (je súčasťou vyhýbavého správania).
- Akceptovanie partnerovho názoru aj vtedy, ak s ním nesúhlasím čo môže poukazovať na potláčanie vlastného názoru vo forme submisívnej frustrácie, ale aj k tendencii ku vyhýbavému správaniu pred konfliktmi podobne, ako pri nevyjadrení vlastného názoru. Ak s názormi či postojmi partnera nesúhlasí, ta predpokladáme, že má svoje vlastné názory či postoje.
- Urobím si sám, sama ako vyhýbanie sa doprosovaniu a ako prejav zvládania vlastnými silami. Muži si operú veci, ak ich žena trestá tichou domácnosťou (nezriedka zafarbia chtiac či skôr nechtiac biele prádlo farebným, tzv. „farebná pomsta“). Ženy si nielen vymenia žiarovku, ale si aj kúpia „za vlastné“, keď sa pokazí niečo v domácnosti a dajú tak najavo svoju nezávislosť od partnera (v zmysle „silnej ženy ktorá všetko zvládne a muža nepotrebuje“).
- Zasahovanie do súkromia partnera kontrolovaním telefónu, sledovaním jeho či jej polohy a podobne je už na hrane morálneho konania a niekedy dokonca nezákonného obmedzovania slobody partnera.
- Upokojovanie sú často rituály zmierňovania napätia vo vzťahu a mali v odpovediach charakter napríklad umývania riadu. Sú funkčné, no neprinášajú sami o sebe výraznejšiu radosť (iba ak z uprataného priestoru), ale ich úlohou je znižovanie napätia (vypovedaného či potlačeného).
- Kompenzácia nesúhlasného napätia iným správaním, ako môže byť napríklad “ťahanie financií“ v zmysle za to mi aspoň zaplatí, keď miniem peniaze a niečo si ako kompenzáciu kúpim pre seba. Nie je to iba upokojovanie ako v predchádzajúcom príklade, ale doprianie si niečoho pre seba, čo má vyrovnať nerovnováhu frustrácie a priniesť osobné potešenie.
Tieto výsledky môžu poukazovať na to, že hoci časť respondentov tvrdí, že nemá nijaké „zvykové správanie vyvolávajúce napätie či nesúhlas“, pre iných sa opakujúce správanie môže stať zdrojom vnútornej neistoty či nenaplnených potrieb. Väčšinou môžeme správanie zo zvyku zaradiť do kategórie vyhýbavého správania, ktoré (ako to už býva) napätie posilňuje a nedáva priestor na jeho ventiláciu a ani na riešenia. Ako keď si predstavíme tlakový hrniec bez ventilu popúšťajúceho prílišný tlak von z hrnca. Niekedy sú aj tie ľudské výbuchy potom prekvapivo silné a dramatické. Často však ide iba o nazbieraný tlak, s ktorým sa nepracovalo. Buď nás takýto tlak poláme, alebo vbuchneme a dáme najavo svoje potreby a očakávania, i keď veľkou vlnou emócií. Kompenzatórne správanie dáva vnútorný pocit sily (nepotrebujem ho/ju) alebo náhradné uspokojenie (za to mi zaplatí). Ak je prítomný aj nesúhlas, ide pre partnerský vzťah už o patologické vplyvy, ktoré vzťah nielen vyprázdňujú, ale ho napĺňajú potlačeným hnevom a bolesťou.
Miera sebapoznania a uvedomenia si vlastných nevedomých dohôd, očakávaní bola obmedzená práve tým, že si ich respondenti bežne neuvedomujú. Ak ich využijeme v párovej terapii, môžu partneri zažiť aha efekt poznania procesov vo vzťahu, ktoré si bežne neuvedomujú, no výrazne ich vzťah ovplyvňujú.
NEONYX, s. r. o. všetky práva vyhradené.