Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Nie je psychológ ako psychológ

Nie je psychológ ako psychológ

Začnime najskôr od začiatku. Teda, ťažko povedať, kde je ten doslovný začiatok, ale inšpirujúc sa knihou Antona Heretika a kol. s názvom Klinická psychológia sa vraciame až do obdobia praveku, kde vystupuje postava šamana. Ten sa pomocou halucinogénnych látok, tanca a bubnovania dostával do stavov, kde hľadal odpovede. V Indii sa využívala ajurvéda, kde staroindickí lekári hľadali príčiny chorôb aj v psychologických príčinách, ako sú napr. nevhodná strava či silné emočné rozrušenia. Mohli by sme pokračovať ešte dlho ďalej, ale poďme sa pozrieť na to, čo to vlastne tá psychológia je. Psychológiu (z gréčtiny psyché = duša, logos = slovo) môžeme chápať ako vednú disciplínu, ktorá sa vyvinula z filozofie a je možné je popísať ako vedu o duši. Zaoberá sa prežívaním a správaním človeka. Existuje viacero zameraní psychológie, a to od  psychodiagnostiky zameranej na identifikáciu osobnosti človeka, výkonu a prípadne ťažkostí či porúch cez psychoterapiu zameranú na liečbu a pomoc až po psychológiu zdravia vymedzujúcu zdravý životný štýl podporujúci psychické zdravie. Posledné desaťročia sa objavujú aj oblasti športovej psychológie či neuropsychológie.

Čo vedie ľudí k tomu, aby šli k psychológovi ?

Napriek tomu, že sa psychológia dostáva do bežného povedomia ľudí a napriek narastajúcej osvete o duševnom zdraví a búraní mýtov o psychológoch, sa ešte stále občas stretávame s nálepkovaním ľudí ako „bláznov“, ak navštívia psychológa či psychiatra (často ich nerozlišujú). Veď čo mi cudzí človek vie pomôcť, iba sám si viem dať rady. Prirodzené obavy z nepoznaného sú pochopiteľné, aj snaha nebyť horší než ostatní. Radi by sme Vám ukázali aj iný náhľad na to, aké dôvody môžu viesť k vyhľadaniu odbornej pomoci. Vychádzame pritom z predpokladu, že snaha posunúť sa v živote ďalej a riešiť svoje problémy, ťažkosti si vyžaduje skôr odvahu prvého kroku. Preto našich klientov či pacientov pokladáme za ľudí, ktorí dokázali nájsť nielen odvahu, ale aj vnútornú silu a vyhľadali pomoc. V našich očiach sú silnejší ako tí, ktorí sa vo svojich problémoch topia a zacyklení z nich nevedia vyjsť von.

S čím za nami prichádzajú? Niektorí hľadajú podporu v ťažšej životnej situácii od narodenia dieťaťa a zvládania jeho výchovy, cez zvládanie vzťahov, práce (vyhorenie, konflikty) až po zdravotné problémy a jeseň života. Každý človek prináša svoje vlastné témy, neistoty či otázky. Väčšina z nich však ústí do oblastí lásky, zdravia a života. Naša ambulancia je spätá s príbehmi plnými farieb, a to napriek tomu, že sa na začiatku javia ako vcelku čiernobiele. Nájsť vinníka je pre mnohých ľahšie ako sa zamyslieť nad tým, čo môžu sami urobiť pre zlepšenie.

Občas dostávame otázku či je ich problém, s ktorým prichádzajú dostatočne dôležitý, aby nás ním „zaťažovali“. Jednou z odpovedí je, že ak je dosť dôležitý pre nich, je dôležitý aj pre nás. Klient je ten, kto je pre nás dôležitý a určuje cieľ sedení. Dôležitým faktorom terapie je bezpečný a otvorený vzťah klienta so psychológom a aktívna motivácia klienta pracovať na sebe, meniť svoje vzorce správania.

Rozdiel medzi psychológom a psychiatrom

Opakovane sa stretávame s tým, že ľudia nerozlišujú psychológov a psychiatrov. Psychiater môže byť významným spolupracovníkom psychológov najmä pri výrazne zhoršených stavoch, ktoré si vyžadujú aj predpis liekov. Len psychiater ako lekár s medicínskym vzdelaním má možnosť predpisovať lieky. V kompetencii psychológa je zasa psychologická diagnostika a psychologické poradenstvo či terapia.

Ako si vybrať dobrého psychológa?

Väčšina ľudí si vyberá psychológa podľa recenzií či priamych odporúčaní. Recenzie sú iba ťažko overiteľné v miere ich reálnosti, a tak sa mnohokrát môžeme stretnúť s fiktívnymi, no marketingovo pekne zabalenými odporúčaniami. Veď aj osobné odporúčania sú obmedzené snahou ľudí, aby si chránili svoje súkromie a aby okolie nevedelo, že chodili ku psychológovi či s akými problémami. Väčšina našich klientov, hoc aj spokojných, svoje odporúčania reálne teda nedáva. Na čo si teda dať pozor pri výbere dobrého psychológa z hľadiska odbornej pomoci terapiou či psychoterapiou?

Pri hľadaní možností by sme si mali overiť, či ide o psychológa s ukončeným vysokoškolským vzdelaním psychológie. Takýto psychológ nám môže poskytnúť služby psychologickej diagnostiky či psychologického poradenstva pod záštitou štátnej poradne či nemocnice, alebo pod vedením psychológa so špecializáciou. Ak má psychológ ukončené po vysokej škole aj špecializačné štúdium klinickej, poradenskej alebo pracovnej psychológie, môže poskytovať aj psychologické služby na vlastnú živnosť či v rámci vlastnej spoločnosti a nebude klientom dávať doklady o platbe za „podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenstvo“, ale za odborné služby (overiteľné na Obchodnom registri SR). V takomto prípade musí byť aj členom Slovenskej komory psychológov. Najvyššou možnosťou z hľadiska vzdelania je psychológ so špecializáciou a zároveň certifikáciou v niektorom z kredibilných psychoterapeutických smerov. Vtedy už hovoríme o psychoterapii s možnosťou zamerania sa aj na náročné prípady.

Druhým faktorom, ktorý je viac subjektívnym, je osobnosť, tzv. človečina samotného psychológa. Za tú už nezodpovedá dosiahnutý titul. Osobnosť je niečo tak jedinečné, čo sa prejaví až v terapeutickom vzťahu. Povedzme si otvorene, aj psychológ má svoj životný príbeh, ktorý prežíva a ovplyvňuje.

Niektoré mýty o psychológii:

MÝTYREALITA
Ku psychológovi chodí len „blázon“.Naši klienti sú zaujímaví a nezriedka normálni až nadpriemerní ľudia.
Na riešenie problémov mi stačí kamarát, rodina.Pri ľahších je to tak, ale pri ťažších už nie celkom. Spolupráca s nimi pomáha, no priatelia a rodinní príslušníci sú citovo zaangažovaní, nie sú objektívni. Preto aj psychológ môže potrebovať iného psychológa.
Psychológ presne vie, čo si myslím.Napriek vzdelaniu a praxi ľuďom do hlavy nevidíme. Okrem pozorovania je kľúčový rozhovor a otvorenosť klienta.
Psychológ vám povie, čo máte robiť.Dobrý psychológ Vás skôr sprevádza v hľadaní riešení a rady dáva striedmo.
Psychológ je starý pán/stará pani.Mladším klientom často vyhovujú mladší psychológovia. A aj tí starší kedysi začínali ako mladí, pracujúci na sebe.
Psychológ je nudný „suchár“.Záleží to od jeho osobnosti. My sa niekedy n terapii dostávame do dojímavých okamihov a niekedy sa zasmejeme.
Psychológ predpisuje lieky.Lieky predpisuje iba lekár (napríklad psychiater)
Psychológ je drahý.Vzdelávanie s vysokou školou zahŕňa 5 až 12 rokov štúdia po strednej škole a podobne ako lekári účasť na konferenciách, aj menších výcvikoch v rozsahu dní až rokov. Psychológovia v štátnych zložkách či cez poisťovne sú zdarma. Platiť by sa malo iba súkromným bez zmlúv so zdravotnými poisťovňami a s patričným vzdelaním.
Stačí mi vyberať psychologickú pomoc podľa ceny, čo je najlacnejšie.Podvodníci bez vzdelania sú niekedy drahší ako odborníci.