Preskočiť na obsah
Rajecké Teplice otvárame o --dní --hod --min --s viac informácií
Objednať sa

← Všetky články

Jesenný smútok, alebo sezónna depresia?

9. novembra 2026

Jesenný dubový list s kvapkami dažďa na machu

Dni sa krátia, ráno sa ťažšie vstáva a večer je tma skôr, než prídeme z práce domov. Trochu smútku na konci leta patrí k životu. Kedy je to však už viac než jesenná nálada, čo robí nedostatok svetla s naším mozgom a čo môžeme urobiť už teraz, aby sme zimu prežili v pohode?

Kde vedie hranica

Jesenný smútok je prirodzená reakcia na koniec leta, keď sa dni začínajú krátiť. O sezónnej afektívnej poruche hovoríme vtedy, keď sa z nálady stane stav, ktorý prevláda: smútok alebo prázdnota trvajú takmer každý deň aspoň dva týždne. Miznú radosť a záujem, človek prestáva zvládať prácu či domácnosť a sťahuje sa od ľudí.

Mnohí ľudia hovoria o depresii aj vtedy, keď sú smutní niekoľko hodín či dní. Nie je to príjemný stav, ale takáto „depka“ je bežnou príležitosťou zamyslieť sa nad sebou a prispôsobiť sa zmene. Niekedy aj začať iné aktivity, aké ponúka jeseň.

Hranica teda nevedie podľa toho, ako veľmi je človeku smutno v jeden konkrétny deň. Rozhoduje, ako dlho to trvá, ako veľmi to dopadá na bežný život a či sa to každý rok vracia. Opakovanie v rovnakom ročnom období je aj podmienkou diagnózy.

Čo robí tma s mozgom

Slnečné svetlo je pre mozog dôležitý signál, podľa ktorého si nastavuje vnútorné biologické hodiny. Keď je svetla menej, mení sa tvorba dvoch dôležitých látok:

  • Melatonín navodzuje spánok. Tvorí sa ho viac a dlhšie, preto sme cez deň ospalejší a ráno sa nám ťažšie vstáva.
  • Serotonín má nižšiu aktivitu, čo sa môže prejaviť únavou, podráždenosťou a smútkom.

Biologické hodiny sa môžu „rozladiť“ voči skutočnému dňu: telo má pocit, že je ešte noc, hoci už treba ísť do školy či do práce. Psychicky sa to prejavuje väčšou potrebou spánku a menšou energiou. Kratšie dni majú aj praktický dopad: menej sa hýbeme, sme kratší čas vonku a niekedy sa menej stretávame s ľuďmi.

Čo sa môžeme naučiť v Tromsø

Dôležitú úlohu hrajú aj naše očakávania. Pekný príklad ponúka nórske mesto Tromsø za severným polárnym kruhom, kde polárna noc trvá takmer dva mesiace. Psychologička Kari Leibowitz tam skúmala, ako ľudia zvládajú dlhú tmu, a zistila, že veľa záleží na postoji k zime.

Obyvatelia Tromsø ju neberú ako obdobie, ktoré treba pretrpieť, ale ako čas na spoločné stretnutia, pobyt vonku a pohodu doma. Nóri na to majú aj vlastné slovo, koselig, ktoré znamená príjemnú pohodu pri sviečkach a s blízkymi. Kto mal k zime takýto postoj, cítil sa v nej lepšie. Podobne ako prijímame, že v lete je teplo, môžeme prijať, že v zime je zima.

Kedy už nestačí vitamín D a prechádzka

Prechádzky, svetlo a vitamín D sú dobrou prevenciou a pri bežnom jesennom útlme pomôžu. Odškrtnite si, čo platí o vás za posledné dva týždne:

Ak ste odškrtli aspoň tri položky, trvajú dlhšie ako dva týždne, prípadne sa opakujú rok čo rok v rovnakom ročnom období, odporúčame vám obrátiť sa na klinického psychológa, prípadne aj na psychiatra.

Tento zoznam neslúži na stanovenie diagnózy. Pomáha skôr zachytiť prejavy v zárodku a rozhodnúť sa, či je čas porozprávať sa s odborníkom. Už vôbec vám neodporúčame „diagnostikovať sa“ podľa internetu či umelej inteligencie.

Čo zaviesť už teraz

Novým zvykom sa nejaký čas prispôsobujeme a ľahšie sa zavádzajú, kým máme ešte dosť energie. Čo môžete skúsiť:

  • Choďte každý deň aspoň na pár minút von, napríklad cez obednú prestávku. Aj zamračený deň vonku je jasnejší ako dobre osvetlená kancelária.
  • Hýbte sa pravidelne. Nie je nutná posilňovňa, stačí rýchla chôdza alebo krátka rozcvička doma. Pohyb zlepšuje náladu a pomáha aj spánku.
  • Vstávajte a choďte spať v podobnom čase, aj cez víkend. Stabilný biorytmus pomáha mozgu vyrovnať sa s kratšími dňami. Ráno hneď po zobudení rozsvieťte, vytiahnite žalúzie, otvorte okno a opláchnite si aspoň tvár.
  • Doprajte si stretnutia s ľuďmi, napríklad pravidelnú kávu s kamarátom alebo telefonát niekomu blízkemu. Vzťahy s priateľmi sú na to ešte citlivejšie ako vzťahy v rodine, preto sa oplatí do nich investovať.
  • Vyberte si aktivity, ktoré nezávisia od denného svetla: plaváreň, kino, divadlo, spoločné varenie či večerná prechádzka so psom.
  • Vytvorte si doma príjemne osvetlené kúty a skúste zimu vnímať aj ako čas na spomalenie, čítanie či záľuby, na ktoré inokedy nie je dosť času.
  • Strážte si to, čo náladu zhoršuje. Môže to byť večerné posedávanie pri obrazovke, alkohol, ale aj vyspávanie do obeda cez víkend.

Prečo nezimovať osamote

Na sociálnych sieťach sa šíri trend zimnej izolácie a extrémneho zamerania na vlastný výkon. Môže takéto dobrovoľné odstrihnutie sa od ľudí urýchliť nástup depresie? Áno, môže. U ľudí so sklonom k depresii aj pomerne rýchlo.

Stiahnutie sa od ľudí je jedným z typických príznakov depresie, a pritom práve kontakt s ľuďmi nás pred ňou chráni. Dáva nám podporu, iný pohľad na problémy aj obyčajnú radosť zo spoločnosti. Aj v našej ambulancii poznáme prípady, keď bola práve dlhodobá samota tým, čo depresiu spôsobovalo a udržiavalo. Zlepšenie prišlo až vtedy, keď sa ľudia začali znovu stretávať s blízkymi.

Extrémne zameranie na výkon k tomu pridáva ďalší tlak a väčšiu sebakritiku. Kto meria svoju hodnotu iba výsledkami, v období s menšou energiou ľahko skĺzne k pocitu zlyhania.

Kto je citlivejší a čo robí práca z domu

Sezónna porucha sa častejšie objavuje u ľudí, ktorí už depresiu prekonali alebo sa vyskytla v ich rodine. Citlivejší sú aj ľudia, ktorí zimu vnímajú výrazne negatívne, a nezriedka sú potom osamelí.

Práca z domu môže situáciu zhoršiť, ak sa doma uzavrieme. Odpadne cesta do práce, pre mnohých jediná dávka denného svetla, a s ňou aj pohyb a kontakt s kolegami. Deň potom splynie do jedného rytmu: práca, večera, spánok.

Lampy, vitamín D a melatonín: pomôžu?

Svetelná terapia má svoj význam, ale vyžaduje intenzívne svetlo, zvyčajne 20 až 30 minút ráno. Bežná izbová lampa nefunguje. Svetelnú terapiu treba brať ako zdravotnícku pomôcku. Pri očných ochoreniach, bipolárnej poruche alebo zvýšenej citlivosti na svetlo je potrebné poradiť sa najprv s lekárom.

Vitamín D sa stal častým doplnkom zimy, no na liečbu skutočnej depresie nestačí. Ani melatonín nie je liekom na depresiu. Môže pomôcť pri problémoch so zaspávaním alebo s posunutým spánkovým rytmom, ale vyžaduje si dobré načasovanie.

Placebo pritom nemusí byť iba niečo zlé. Už samotné rozhodnutie niečo so sebou robiť dodáva pocit kontroly a môže priniesť zlepšenie. Na druhej strane môžeme skĺznuť do úzkostnej, až neprimeranej snahy mať všetko pod kontrolou. Tieto prostriedky môžu byť dobrým doplnkom, ale odbornú pomoc nenahradia. Účinnou liečbou je psychoterapia, v prípade potreby v kombinácii s liekmi, ktoré predpisuje psychiater.


Mgr. Daniel Kotrč, PhD. a Mgr. Miroslava Kotrčová, klinickí psychológovia, Ambulancia klinickej psychológie NEONYX, Žilina a Rajecké Teplice

Viac k téme: Sezónna depresia alebo keď počasie ovplyvňuje náladu · Vplyv svetla a tmy na duševné zdravie